Je to pár hodín, čo sme sa vrátili z púte za Nebeskou Matkou v Medžugorí. Až keď pominula únava z cesty, začali sa vynárať pocity, spomienky, dojmy z tohto stretnutia s matkou Božou.
Vraví sa, že nikto nejde do Medžugoria náhodou, že každý je tam na osobné pozvanie Božej Matky, takže ak Vás naše rozprávanie o našich zážitkoch osloví, ak Vás tam niekto pozýva, či posiela, choďte si po vlastné zážitky, vlastné poznanie a vlastnú premenu svojho života i svojho Ja.
Všetko spočiatku vyzerá len ako nápad, na ktorý sa možno zabudne alebo len náhodne vyslovené slová, ktoré len tak akosi vyleteli z úst. Tak to bolo aj s našim Medžugorím. Keď sme sa lúčili s Rímom a hlavne s Vatikánom pri našom stretnutí so sv. Otcom v novembri 2016, kam sme my s našimi klientmi pricestovali autobusom a otec Gombita dobehol na vlastných, práve o. Petrovi akosi vyletelo z úst, že „v lete do Mežugoria.“ Keďže poznáme nášho pána riaditeľa a vieme, že nehovorí do vetra, tešili sme sa. Na jar sme začali plánovať cestu – ale len tak, akosi popri bežných povinnostiach a práci. Napokon sme 21. júna 2017 vyrazili na cestu – klienti a pracovníci z našej Oázy, priatelia z Úsmevu ako dar, veriaci z obce Hýľov a priatelia týchto troch skupín. Spolu takmer 40 ľudí.
Krásne prostredie, skvelé ubytovanie aj strava, milí majitelia penziónu a skvelá partia. Samozrejme, v každej skupine sa nájdu členovia, ktorí idú na púť a aj takí, ktorí cestu do Medžugoria berú ako výlet. Ale, ako už bolo spomenuté, nikto tam necestuje náhodou bez toho aby si odtiaľ niečo nedoniesol. A nemám na mysli magnetku na chladničku. Ani bežné veselé príhody. Mám na mysli atmosféru tohto miesta, silu a krásu spoločných modlitieb, zážitok z vypočutých svedectiev… Aj na ovocie na strome musíme istý čas počkať a aj ovocie z návštevy takéhoto miesta sa ukáže až po čase.
Medžugorie je mestečko, ktoré žije Matkou Božou a jej zjaveniami, jej odkazmi pre nás. Pre nás všetkých. Nehučí tam telka ani reklamné obrazovky, nenájdete tam billboardy a „hluk i smog“ bežného sveta.
Srdcom Medžugoria je kostol a amfiteáter, kde sa konajú obrady. Chodíte pomedzi ľudí kľačiacich na kolenách v tichej modlitbe, stojacich v rade na spoveď vo svojom jazyku, ľudí vystierajúcich ruky pri večernej modlitbe za uzdravenie, ľudí, ktorých spája viera a bázeň pred Bohom. A čo je dôležité, toto všetko je aj pre každého jedného z nás. Nikto sa nemusí len dívať, každý je povolaný pozvánkou od Nebeskej Matky k priamej účasti na tých udalostiach a priamemu zážitku vlastnej premeny.
Nad mestečkom bdejú kopce Podbrdo a Križevac. Podbrdo je miesto, kde sa panna Mária začala zjavovať a na Križevaci je Kríž, ktorý je dominantou celého okolia. Vystúpiť sa dá aj večer alebo v noci, cesta je vysvietená. Na Podbrdo sme išli pred 22. hodinou. O desiatej bolo totiž zjavenie Panny Márie. Množstvo ľudí túžiacich po zázraku. Vieme však, čo je vlastne zázrak? Isto to, keď niekto vidí Nebeskú Matku a počuje jej hlas. Zázrak je však aj tá sila, ktorá spôsobí, že človek chce byť odrazu iným a lepším. Chce žiť svoj život a nie len živoriť a motať sa v hriechu. Je unavený z problémov, do ktorých sa ustavične dostáva a ktoré musí riešiť a chce už žiť inak, lepšie, jasnejšie, jednoduchšie a čistejšie – po každej stránke. Zázrak je priznať si, že potrebujeme vieru v pomoc od Boha a od Nebeskej Matky. Práve v premene našej Duše je tajomstvo tohto zázraku – odrazu odhadzujeme záťaže zbytočného a ideme za podstatným. Ľahko a s radosťou.
