Pápež František na stretnutí s ľuďmi v ťažkej životnej situácii vo Vatikáne v novembri 2016 odkázal všetkým, aby sme snívali. Aby sme snívali a plnili si svoje sny. Upozornil však aj na to, aby sme nesnívali sami, osamote, zabudnutí, ale v kolektíve, v komunite. Nie každý má totiž priateľov a rodinu.
Aj my v Oáze sme mali sen – sen o tom, že sa naše možnosti ubytovať núdznych rozšíria o domčeky, v ktorých by žili tí, ktorí sa už vedia „o seba postarať“a tiež rodiny s malými deťmi, ktoré by inak boli bez strechy nad hlavou.
Prvé lastovičky sa už u nás udomácňujú a pravdou je, že nie je to vždy ľahké. Život na ulici, život, kedy nemá rodina miesto, ktoré by mohla volať svojím domovom, zanechá na každom stopy. Niekoho takáto skúsenosť „udupe“, niekoho, naopak, povzbudí a pri príležitosti, akú im, vďaka Bohu a nápomocným ľuďom, môžeme poskytnúť, ožijú a začnú prosperovať. Vidno to na prvý pohľad: kto si ako zariadi svoj príbytok, ako sa stará o deti, o to, či má upravený terén pred domčekom a… a to je už ozaj veľká radosť – ako sa snaží byť nápomocný aj ostatným. Áno, aj takých klientov máme u nás v Oáze. Pán Boh zaplať!
