Predstavte si, že by ste sa nemali kam vrátiť. Predstavte si, že máte to šťastie, že máte prácu, ale prídete o svoj domov. Definitívne. Skončí sa pracovný čas a vy vyjdete spolu s ostatnými kolegami z budovy svojho pracoviska, ale na rozdiel od ostatných, ktorí sa ponáhľajú domov, vy nemáte kam ísť. A teraz si predstavte, že nemáte ani tú prácu. Človeka až strasie pri takejto predstave. Samozrejme, ak máte na konte postačujúcu sumu eúr, potom to môže byť príjemná predstava. Ale ak ju nemáte, tak je zle.
U nás v útulku pre bezdomovcov máme vyše 200 klientov (prijímateľov sociálnych služieb, ako sa tomu musí vravieť), ktorí kedysi žili svoj „normálny“ život a tiež by ich bolo striaslo pri vyššie opísanej predstave. A potom sa čosi pokazilo, zamotalo a jedného dňa či noci ich už striasalo len od chladu a mrazu niekde na ulici.
Nie sme tu na to, aby sme posudzovali, či si to náš klient zavinil sám, či mu k tomu niekto pomohol, že sa ocitol „vonku“, že sa odrazu začal prebúdzať ako bezdomovec. Našu úlohou je postarať sa o ľudí, ktorí sú v núdzi, bez peňazí, práce, bez priateľov, rodiny i bez domova. Snažíme sa, aby človek, stvorený na Boží obraz, žil ako človek, napriek všetkému, čo sa mu udialo. Aby žil dôstojne a aby aj z toho sveta odchádzal rovnako. Aby nežil a neumieral horšie ako túlavý pes. Až keď sa nám podarí vrátiť mu sebauvedomenie a sebaúctu, potom je čas riešiť, či to bola vina a ako sa znova nedostať do takej „šlamastiky“.
Napriek novému povedomiu, ktoré sa šíri po svete a ktoré tvrdí, že sa má každý postarať sám o seba, u nás v „Oáze“ vyznávame kresťanské hodnoty – pomoc blížnemu, služba iným, súcit a solidarita.
Nepoviem novinku, ak napíšem, že každá udalosť v živote je príležitosťou – niečo sa naučiť, pochopiť, alebo sa, naopak, niečoho vzdať. Ale možno Vás prekvapí, že práve práca s bezdomovcami je darom, pretože nás učí zjednodušiť si život po každej stránke, učí nás varovať sa chýb, zlozvykov, názorov apod., ktoré vedú život na slepú koľaj.
K Vám mám len jednu prosbu : pomôžte nám pomáhať.
