Včera sme prichýlili 8 dospelých osôb a 1 rodinku – mamku s 2 deťmi z Ukrajiny. Súrodenec týchto detí študoval u nás, no musel sa vrátiť kvôli mobilizácii do Ukrajiny, aby ju pomáhal chrániť. Jeden z jeho súrodencov – chlapček – iba nešťastne zalamoval rukami a opakoval: „Všetci nám chcú iba pomôcť…“ Vieme, že to nevylieči bolesť, ktorou prechádza. (Nedokáže sa na cudzích ľudí vďaka traume ani pozrieť…)😢 Zapájame našu psychologičku….