Jozef žil so svojou družkou a osemročnou dcérou v byte v Košiciach, musel však stráviť štyri mesiace vo vyšetrovacej väzbe. Keď ho z väzenia prepustili, zistil, že prišiel o byt. Odvtedy bol bezdomovcom. Po určitej dobe zomrela jeho družka a dcéra išla na adopciu.

Jozef žil asi 4 roky ako bezdomovec na uliciach  Košíc. Spomína si na veľa ťažkých a strastiplných udalostí z tohto obdobia svojho života. Spával v železničných vagónoch i na železničnej stanici, odkiaľ ho policajti často vyháňali a aj na lavičke v parkoch, kde ho zasa prepadávali, zbili a okrádali chuligáni . Po týchto ťažkých rokoch ochorel a začal trpieť bolesťami nôh. Keď už vôbec nevládal chodiť, prijali ho do nemocnice. Po čiastočnom vyliečení sa už nevrátil na ulicu, ale prišiel k nám do Oázy v Bernátovciach. Isto mu je u nás lepšie, pretože, aj keď chodí o palici, má čistú posteľ, teplú stravu a možnosť sa denne osprchovať. Taktiež nie je sám a v istom zmysle nie je ani bezdomovec. Jozef, spolu s ostatnými,  ďakuje Bohu za to, že už má za sebou najťažšie obdobie svojho života a za ľudí, ktorí podporujú tento útulok.