Dnes je sviatok svätého Martina. Je o ňom známe, že bol vojak a aj k otrokom sa správal ako k bratom. Raz vracajúc sa do mesta natrafil pri mestkých bránach na chudáka, ktorý sa triasol od zimy. Martin nemal ani peniaze ani jedlo, nevedel, ako by mu pomohol. Preto rozsekol svoj vojenský plášť na dve časti a jednu mu dal, aby  nezmrzol. V Martinovi, bohatom človeku sa “čosi pohlo”. Legenda hovorí, že sa na druhý deň Martinovi zjavil Ježiš odetý v polovine plášta hovoriac svojim anjelom: “To čo urobil najmenšiemu, to urobil mne.” Aj my bežíme za chudákov a biednych, za ľudí bez domova. nie je to jednoduché, ale keby bolo, nestálo by to za reč.

 

Približne týždeň pred odbehom sme posielali listy s informáciami a propozície primárotom miest, cez ktoré sme planovali bežať s prosbou o podporu a propagáciu našej akcie. Ozvali sa z jediného magistrátu – z Bratislavy. Pýtali sa, či je táto akcia veľká čo do rozsahu. Poslali sme odpoveď, že to netušíme, ale že je isto veľká čo do významu. Veľké však bolo naše prekvapenie, keď nás na plánovanom stanovišti v Trenčíne čakali policajti. Mysleli sme si, že nás idú upozorniť na nesprávne parkovanie, ako sa nám stalo v Spišskom Podhradí, ale mýlili sme sa. Prišli nás privítať. Na otázku odkiaľ o nás vedeli, odpovedali, že dostali informácie od primátora a že sa na náš príchod pripravili – dokonca o našom behu písali v trenčianskom informátorovi. Srdečne pozdravujeme Políciu mesta Trenčín aj jej milých usmiatych príslušníkov a tiež vedenie mesta. Vďaka.

V Trenčíne sme sa chceli najesť, bohužial, v jednej reštaurácii nás nechceli obslúžiť, pretože do otvorenia chýbalo 15 minút. Škoda. Ale…ako to už býva, všetko sa na dobré obrátilo. Našli sme na hlavnom námestí cukráreň a pred ňou Rómov, ktorí ukladali dlažbu. Odfotili sme sa spolu a náš o.Peter si s nimi vyskúšal, aké to je byť celý deň zohnutý pri práci. Klobúk dolu, chlapi!

V Trenčíne nás na stanovišti čakal bežec Jozef, ktorý s nami bežal až do Bánoviec nd Bebravou. Tam nás všetkých pozval na obed. Pán Boh zaplať, Jožko! A vynahraď! V Bánovciach nás čakala skupina ďalších dobrovoľníkov, ktorí za nás potiahli až na ďalšie stanovište v Topolčanoch. Veľká vďaka, kamaráti!! Aj Vám Pán Boh zaplať!

Naša Marta vybehla tri razy na trať a zakaždým sa vrátila späť, pretože sme mali pomocníkov zvonka :-)

Únavu už cítia všetci. Aj šoféri.  Naša Štafeta je amatérska, bež veľkých pripravovačiek, sme tu však ľudia, ktorí bežíme z presvedčenia za dobrú vec. Nestihli sme zorganizvať kopec vecí, učíme sa za jazdy zorganizovať sa navzájom aj zorganizovať preberanie a odovzdávanie bežcov na trať, skoordinovať kampere so sprievodným vozidlom. Niekedy si myslím, že bolo jednoduchšie, keď bežal farár Gombita pred rokom sám len za pomoci a sprievodu svojho synovca (viď kniha “Jediná radostná myšlienka” :-) )